Lesk a bieda matematických riešení v psychodiagnostike
č.7(2016)
Keď pred sto rokmi začala psychológia kvantifikovať svoje zistenia, získala si rešpekt a možnosť zaradiť sa do sveta vedy – tak ako sa veda v tých časoch chápala. Kvantitatívny prístup je charakteristický najmä pre psychometriku, ktorá sa v duchu pozitivizmu stala keď nie úplným synonymom psychodiagnostiky, tak aspoň prevládajúcim smerom v nej. Aj dnes má pozitivistická paradigma v psychológii silnú pozíciu, no čoraz viac sa uplatňujú rôzne nové (kvalitatívne) pohľady. Je preto namieste zamyslieť sa nad úlohou matematiky v psychologickom poznaní, osobitne v psychodiagnostike. Príspevok kriticky hodnotí možnosti matematiky pri koncipovaní teórie, na ktorej je psychologický test založený, pri výbere položiek a overovaní psychometrických charakteristík testu a pri tvorbe testových noriem. Dokladá užitočnosť matematických prístupov, ale upozorňuje aj na ich limity. Matematika je v psychodiagnostike nezastupiteľná, je však iba pomocníkom, ktorý nemôže nahradiť kvalifikované psychologické usudzovanie.
When a hundred years ago psychology started to quantify its findings, it won its respect and an opportunity to integrate itself into the world of science – that is, as science was understood in those days. The quantitative approach is characteristic mostly for the psychometrics, which has become almost a complete synonym of psychodiagnostics in the light of positivism; if that is not so, then it has become at least a prevalent direction in it. Even today, the positivist paradigm in psychology has a strong position; however, rather new and diverse (qualitative) views receive an increasing support. It is therefore appropriate to reflect on the role of mathematics in psychological knowledge, particularly in psychodiagnostics. The contribution critically evaluates the possibilities of mathematics in framing the theory on which the psychological test is based, in selecting the items, and in verification of psychometric characteristics of the test and in development of test standards. It demonstrates the usefulness of mathematical approaches, but also draws attention to their limits. Mathematics is unsubstitutable in psychodiagnostics; however, it has only an assistant role that cannot replace qualified psychological reasoning.
psychometrika; matematická štatistika; teória testu; položky; normy
Vladimír Dočkal
VÚDPaP Bratislava FSEV UK Bratislava
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, vedúci vedecký pracovník
Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, docent
Bačová, V. (2009). Súčasné smery v psychológii. Bratislava: Veda.
Boschek, P. (2000). Tabulky norem a psychometrické vlastnosti české verze testu WISC-IIIUK. Praha: IPP ČR.
Dočkal, V. (2009). Matematika a zdravý rozum pri tvorbe testových noriem [CD]. In L. Golecká, J. Gurňáková, & I. Ruisel (eds), Sociálne procesy a osobnosť 2008 (pp. 45-56). Bratislava: ÚEPsSAV.
Dočkal, V. (2010). Metodologické problémy štandardizácie testov schopností určených pre deti a mládež [CD]. In M. Gregussová, & E. Farkašová (eds), Psychológia dieťaťa: Výskum a prax. Bratislava: VÚDPaP.
Furman, A. (2005). Teória inteligencie Gf-Gc ako východisko testovej batérie Woodcock-Johnson international editions. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 40, 347-361.
Guilford, J. P. (1967). The nature of human intelligence. New York: McGraw-Hill.
Halama, P. (2011). Princípy psychologickej diagnostiky. 2. dopln. vyd. Trnava: FFTU.
Hendl, J. (2004). Přehled statistických metod zpracování dat. Praha: Portál.
Nedvěd, J. (2011). Střípky z historie Wechslerových škál [CD]. In: D. Heller & P. Michálek (eds), 28. Psychologické dny. Cesty psychologie a psychologie cest (pp. 179-187). Praha: PEF ČZU; ČMPS.
Portešová, Š. (2011). Rozumově nadané děti s dyslexií. Praha: Portál.
Ritomský, A. (2002). Metódy psychologického výskumu: kvantitatívna analýza dát. Bratislava: Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny.
Ruef, M., Furman, A., & Muñoz-Sandoval, A. (2003). Woodcock-Johnson. Medzinárodná edícia. Nashville: The Woodcock-Muñoz Foundation.
Ruisel, I. (2004). Inteligencia a myslenie. Bratislava: Ikar.
Říčan, P. (1977). Úvod do psychometrie. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy.
Silverman, D. 2005. Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava: Ikar.
Standardy pro pedagogické a psychologické testování. (2001). Praha: Testcentrum.
Sternberg, R. J. (2001). Úspěšná inteligence. Praha: Grada.
Tellegen, P. J., Laros, J. A., & Heider, D. (2008). SON-R 2½-7. Neverbální inteligenční test. Praha: Hogrefe – Testcentrum.
Urbánek, T., Denglerová, D., & Širůček, J. (2011). Psychometrika. Praha: Portál.
Urbánek, T., & Širůček, J. (2010). Recenze psychodiagnostické metody, její průběh, výsledky a důsledky. Workshop. 28. Psychologické dny. Cesty psychologie a psychologie cest. ČMPS, Olomouc 9.9.2010.
Wechsler, D. 1992. WISC-IIIUK. Manual. London: The Psychological Corporation.
Wechsler, D. (2002). WISC-III. Wechslerova inteligenční škála pro děti. Autoři české verze D. Krejčířová, P. Boschek, J. Dan. Praha: Testcentrum.
Wechsler, D. (2006). WISC-IIISK. Wechslerova inteligenčná škála pre deti. Autori slovenskej verzie: V. Dočkal, E. Kretová, B. Kundrátová, B. Sedlačová, M. Tesař. Praha: Hogrefe – Testcentrum.
Žitný, P. (2014). Aplikácia teórie odpovede na položku v psychometrickej analýze a počítačovom adaptívnom testovaní. Kraków: Towarzystwo Słowaków w Polsce; FF TU.
