Skrátená verzia škály reziliencie – psychometrická analýza prostredníctvom IRT
No.6(2015)
Škála reziliencie (Wagnild, Young, 1993) patrí v súčasnosti medzi najčastejšie používané metódy na skúmanie reziliencie ako osobnostnej črty. Výsledky výskumov poukazujú na veľmi dobré psychometrické charakteristiky škály. Cronbachovo α sa pohybuje od .72 do .94. Výsledky zahraničných aj lokálnych výskumov potvrdzujú dobrú konštruktovú validitu škály. Pôvodná verzia obsahuje 25 položiek. Autori vytvorili aj skrátenú verziu, ktorá pozostáva zo 14 položiek. Cieľom výskumu bolo overiť psychometrické vlastnosti skrátenej verzie škály. Výskumný súbor tvorilo 609 uchádzačov o štúdium na Katedre psychológie na FiF UK, ktorí vyplnili kompletnú 25 položkovú verziu. Pri analýze sme porovnávali psychometrické ukazovatele klasickej teórie testov a taktiež sme pri analýzach aplikovali aj Teóriu odpovede na položku (IRT). Na odhad parametrov položiek sme použili Samejimovej model. Priemerná bodovo-biseriálna korelácia skrátenej verzie škály bola r = .513. Odhad úrovne reziliencie (prostredníctvom IRT) zo skrátenej verzie škály bol takmer identický ako pri použití 25 položkovej verzie (R2 = .932). Obidve verzie škály merajú dostatočne presne na pomerne širokom intervale úrovne reziliencie a prinášajú najviac informácií o ľuďoch s podpriemernou až priemernou úrovňou reziliencie. Pôvodná 25 položková verzia meria trochu presnejšie, čo je spôsobené väčším počtom položiek. Z výsledkov vyplýva, že skrátená verzia Škály reziliencie je vhodný a dostatočne reliabilný nástroj, ktorý je časovo menej náročný ako pôvodná plná verzia Škály reziliencie.
Resilience Scale (Wagnild, Young, 1993) is currently one of the most frequently used questionnaire for research about resilience as a personality traits. The research findings have showed very good psychometric characteristics of the scale. Cronbach's α ranging from .72 to .94. The results of foreign and local studies confirmed good construct validity. The original version contains 25 items. The authors have developed a shortened version consisting only of 14 items. The aim of the research was to investigate the psychometric properties of shortened version of the scale. Sample consisted of 609 applicants for study at the Department of Psychology at the Faculty of Arts UK, who filled the entire 25 item version. In the analysis, we compared the psychometric properties of Classical Test Theory and Item Response Theory (IRT). We used Samejima`s model. The average point-biserial correlation of shortened version scale was r = .513. Estimated level of resilience (through IRT) with a shortened version of the scale was almost identical to estimate from 25 item version (R2 = .932). Both scales measure with sufficient accuracy on relatively wide range level of resilience. Both scales bring the most information about people with below-average to average level of resilience. The original 25 item version measured more accurately, due to a larger number of items. Shortened version of Resilience Scale is truly suitable and sufficiently reliable tool to measure resilience, which is less time consuming than the original full version scale.
Reziliencie; psychometrická analýza; IRT; Resilience; Psychometric analysis
Embretson. S.E, & Reise, S.P. (2000). Item Response Theory for Psychologist. Mahwah-London: Lawrence Erblaum Associates.
Halama, P., & Bieščad, M. (2006). Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia s použitím metód klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT). Československá psychologie, 50, 6, 588-603.
Hambleton, R.K., Swaminathan, H., & Rogers, H.J. (1991). Fundamentals of Item Response Theory. Newbury Park. CA: SAGE.
Jelínek, M., Květoň, P., & Vobořil, D. (2011). Testováni v psychologii – Teorie odpovědi na položku a počítačové adaptívni testováni. Praha : Portál.
Markstrom, C.A. et al. (2000). Reciliency, social support and coping in rural low-income Appalachian adolescents from two racial groups. Journal of Adolescence, 23, 693 - 703.
O'Connor, B. P. (2000). SPSS and SAS programs for determining the number of components using parallel analysis and Velicer's MAP test. Behavior Research Methods, Instrumentation, and Computers, 32, 396-402.
Tusaie, K., Puskar, K., & Sereika, S.M. (2007). A Predictive and Moderating Model of Psychosocial Resilience in Adolescents. Journal of Nursing Scholarship, First Quarter, 54 - 60.
Urbánek, T. & Šimeček, M. (2001). Teorie odpovědi na položku. Československá psychologie, 45, 428-441.
Wagnild, G., & Young, H. (1993). Developement and psychometric evaluation of the resilience scale. Journal of Nursing Measurement, 1(2), 165-178.
Zimmerman, M. A., Brenner, A.B. (2010). Resilience in adolescence: overcoming neighborhood disadvantage. In J.W. Reich, A.J. Zautra, J.S. Hall, (Eds.), Handbook of adult resilience. The Guilford Press, New York. 283-308.
